Je 6:30 rano a 35°C, slnko uz od siestej prazi priamo na jedine, ale zato riadne velke okno motela Howard Johnson. Okrem vychodoeuropskych turistov tu byvaju hlavne prislusnici nizsich vrstiev americkej spolocnosti, najcastejsie su to hispanci, cernosi a tinedzeri. Niet sa comu cudovat, noc v moteli stoji v prepocte asi 10 EUR na osobu a noc.
Vcera sme prileteli nieco pred deviatou, z letiska nas shuttle bus odviezol do Las Vegas Car Rental Center. Komplex dvakrat vacsi, ako bratislavske letisko, sluzi len pozicovniam aut, vsetky tie najznamejsie tu maju svoje pobocky a parkovacie domy plne aut. Napriek vsetkym radam a silnemu odhodlaniu sme si predsa len k pozicanemu autu dokupili sluzbu, s ktorou mozeme v SF vratit auto bez kvapky benzinu, aj ked sme ho dostali s plnou. Ten rozdiel doplni pozicovna za cenu benzinu vo Vegas, ktora je vraj (tak ako ceny vsetkeho ostatneho) omnoho nizsia, nez bude v SF. Presvedcil nas tento logicky argument, pretoze SF je skutocne jedno z najdrahsich miest v USA, kde sa nam nepodarilo najst hotel pod 200 USD a AirBnB ubytko pod stovku.
Po obhliadnuti a zdokumentovani vsetkych skrabancov na nasej inak novotou vonajucej Toyote Camry sme vyrazili do ulic mesta hriechu. Check-in v moteli prebehol o polovicu rychlejsie, ako hladanie motela samotneho. Aj ked ma navigacia posielala spravne, ja som mal z Google Maps v hlave fixnutu celkom inu polohu, a tak sme si trosku pojazdili po tmavych ulickach daleko od Stripu.
Ak nepotrebujete ani jedno ani druhé, tak môžete skúsiť kliknuť na inzerát nižšie, podporíte tak pár centami tento blog. Díkez.
Pridaj komentár