Krátke dni a dlhé noci, zima, pľušť, dane za domy a autá, Vianoce za nami a jar v nedohľadne. Takto smutne vyzerá január v našich končinách. Našťastie je na svete kopec úžasných miest, kam môžeme utiecť za slnkom, teplým oceánom, milými ľuďmi a skvelým jedlom. A jedným z tých najzaujímavejších je malý ostrov v Indickom oceáne, ktorému ešte nedávno hovorili Cejlón, no dnes už je to Srí Lanka. Itinerár našej dovolenky pripravujeme v samostatnom článku, teraz sme si pre vás pripravili päť dôvodov, ktoré vás presvedčia, že dovolenka na Srí Lanke je nezabudnuteľný zážitok.
Dovolenka na Srí Lanke, to je oceán aj hory
Na ostrove iba o kúsok väčšom, ako Slovensko, nájdete skoncentrovanú tak pestrú prírodu, históriu a kultúru, ako na máloktorom inom mieste na svete.
Stovky kilometrov pobrežia s úžasnými plážami a dokonalými vlnami pre surfovanie sa tu striedajú s dvojtisícovými kopcami vo vnútrozemí, z ktorých ten najvyšší zaostáva za naším Gerlachom len o 130 metrov.
Ak sa teda neviete rozhodnúť, či chcete vyraziť na dovolenku k teplému Indickému oceánu, alebo liezť na dvojtisícovky, tak dovolenka na Srí Lanke vám dá oboje. Ďalej vás tu čakajú obrovské národné parky, v ktorých sa okrem turistov motajú aj slony, opice, alebo dokonca leopardy, nekonečné čajovníkové plantáže a stovky budhistických chrámov.
Skvelým dôkazom srílanskej rozmanitosti je štátna vlajka, ktorá patrí medzi najkomplikovanejšie na svete. To preto, že okrem iného má na nej svoju symbolickú farbu každé z troch najrozšírenejších náboženstiev, teda budhizmus, hinduizmus a islam.
Hoci prívrženci rôznych náboženstiev tu spolu nažívajú v úplnej pohode, horšie je to už s etnikami. Sinhalovia a Tamilovia proti sebe bojovali v dvadsaťpäť rokov trvajúcej občianskej vojne. Od roku 2009 je na Srí Lanke mier a armáda dnes okrem iného pomáha budovať obrovské stupy, čo sú budhistické stavby symbolizujúce mier a pokoj. Win-win.
Žijú tu užasní ľudia
Počas dvojtýždňového tripu po Srí Lanke nás neprestávali prekvapovať dve veci – šialení vodiči autobusov a mimozemsky milí a úslužní ľudia. Netuším, či sme mali len šťastie, ale keď sme už boli presvedčení, že sme spoznali toho najmilšieho človeka na celom ostrove, tak zrazu sa zjaví niekto ešte o kúsok milší a náš rebríček neskutočne ochotných a vždy nápomocných Srílančanov sa nanovo prepisuje.
Raz sme si k večeri z miestneho streetfoodu zabudli kúpiť vodu, a tak sa pýtame nášho hostiteľa, či náhodou nemá fľašu minerálky. “Samozrejme, že mám”, rozpačito prikývol a niekam zmizol. Počujeme štartovanie skútra, buchnutie brány a po pätnástich minútach sa vysmiaty šuhajko vracia s helmou na hlave a igelitkou plnou minerálky v ruke.
Inokedy, keď sme sa ubytovali v Kandy, tak naša hostiteľka po krátkom zoznámení zapla notebook a zobudila syna žijúceho v Amerike, aby sa s nami cez Skype porozprával aj on. Rozospatý chalan, mimochodom lekár s diplomom z americkej univerzity, oblečený len v trenkách nevyzeral, na rozdiel od nás, vôbec prekvapený. Ak chcete vidieť, ako vyzerá naozaj pohostinný národ, choďte sa pozrieť na Srí Lanku.
Mohlo by vás zaujímať:
Ak je na Srí Lanke niečo lepšie, ako ľudia, tak je to ich jedlo
Priemerná srílanská rodina zje za mesiac asi 50 kg ryže a k tomu spotrebuje pre našinca ťažko predstaviteľných 3,5 kg chilli papričiek. Chuťové preferencie miestnych sú teda jasné a nemožno sa čudovať, že národným jedlom je rice & curry, čo je kopa ryže podávaná s množstvom omáčkových príloh, ktoré spája práve použitie curry a chilli korenia v rôznych objemoch. Od jemnej pikantnosti až po pekelnú zmes, ktorá vám vypáli dieru do žalúdka.
Ak preferujete streetfood, tak určite ochutnajte kottu roti, čo je na malé kúsky rozsekaná placka zmiešaná so zeleninou a korením. Táto srílanská alternatíva hamburgera sa predáva aj vo verzii s vajcom ako egg kottu. Ak by vám miestne pikantné jedlo náhodou nesadlo, tak to, čo si určite zamilujete, je srílanské ovocie. Mango, maracuja či papaya, ktoré si odtrhnete priamo zo stromu, chutia predsa len trochu inak, ako tie zo slovenského supermarketu. My sme si zamilovali banány, z ktorých tu rastie viac ako pätnásť druhov rôznych veľkostí a chutí vrátane špeciálneho červeného banánu, ktorý má vraj účinky podobné Viagre. Treba vykúšať.
Fenoménom Srí Lanky je však King coconut, jedinečná verzia kokosového orecha, ktorý nerastie nikde inde na svete. Má sýtu oranžovú farbu, je sladší, ako bežný kokos, kúpite ho úplne všade a miestni mu pripisujú magické účinky. Pravdou je, že voda z tohto kokosu obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré vám pomôžu prežiť srílanskú horúčavu a vlhkosť. K jedlu ešte jeden zaujímavý fakt – na Srí Lanke používajú príbor len turisti, domáci jedia rukami a jedlo často nosia so sebou zabalené v novinách, alebo v starých školských zošitoch.
Doprava na Srí Lanke
Keď sme plánovali nášu dovolenku na Srí Lanke, tak sme nerozumeli, prečo podľa Google Maps potrebujeme na stokilometrový presun dve a pol hodiny. No stačilo pár sekúnd v srílanskej premávke a všetko nám zrazu bolo jasné. Oni tu totiž nie že nerešpektujú dopravné predpisy, nič také, ako dopravné predpisy, tu očividne neexistuje. Hoci som bol len spolujazdec, aj tak ten film prvých sekúnd na cestách Srí Lanky z mojej hlavy už nikdy nezmizne. Bolo to presne takto:
Sprava môžeš vedúci, jaaaj nie, šak zľava treba pozerať, tak zľava teda nemôžeš. Kámo, akože fakt nemôžeš! Si slepý, boha? Šak tuk-tuk sa ti tam rúti, do psej matere! To bolo tesné, veľmi tesné. Uff. Pozor autobus! Presne oproti nám!! Nič? Nevadí, veď pekný život to bol. UHNIII! Mamička moja, oni tu majú suicide day…
A takto stále dookola. Napravo motorka s tromi generáciami jednej rodiny, napravo tuk-tuk s SMS-kujúcim šoférom, oproti autobus vyrobený nie skôr, ako pred 70 rokmi, náš vodič sa usmieva a rozvíja s nami zdvorilostnú konverzáciu.
Na Srí Lanke sme počas našej dovolenky urobili takmer tisíckilometrové kolečko, medzi mestami sme sa presúvali výlučne autobusmi a bol to nielen najlacnejší, ale na naše veľké prekvapenie aj najrýchlejší spôsob dopravy. Väčšinu miestnych autobusov totiž šoférujú absolútni šialenci. Predstavte si tú najstaršiu Karosu, akú ste kedy videli, tá sa rúti hore kopcom pripomínajúcim Donovaly konštantnou rýchlosťou 80 km/h. Zákruty, rovinky, kamióny pred nami či v protismere – všetko jedno. Nákladiak naložený drevom prenasledujeme hore kopcom s odstupom 5 cm a za neustáleho trúbenia ho asi na 26. krát predbiehame. To, že v protismere sa práve z kopca rúti sanitka, nikoho nevyrušuje, veď stačí zatrúbiť, ona sa uhne. Toto všetko sa deje s otvorenými dverami autobusu.
Na Srí Lanke nájdete najkrajšiu vlakovú trať sveta
Jednu z najkrajších vlakových tratí sveta, ak vôbec nie najkrajšiu, nájdete na Srí Lanke. Starý modrý vlak sa kľukatí pomedzi neskutočne zelené čajovníkové plantáže, z ktorých kde tu vytŕčajú stromy, z vlaku zas kde tu vytŕčajú ruky, nohy, či rovno celí ľudia.
Mať v tomto vlaku najlepšie miesto znamená sedieť v otvorených dverách s nohami trčiacimi von. Môžete si síce priplatiť za prvú triedu s presklenou strechou a klímou, no cez tie okná umývané tak raz za rok toho uvidíte omnoho menej, ako z otvorených dverí tretej triedy a na fotenie rovno zabudnite. Na trase z Kandy do Ella prejde vlak 150 km a trvá mu to viac ako 6 hodín.
Oplatí sa ale vydržať, lebo za prvé – vlak je plný zaujímavých ľudí od cestovateľov, cez domácich až po pocestných predavačov všakovakého občerstvenia, a za druhé – tie výhľady sú také brutálne, že si ani nevšimnete, ako vám tých šesť hodín ubehne.
Pridaj komentár