Vianoce sú pre nás, hejterov, najradostnejšie obdobie v roku. Nie, naozaj to nie je preto, že by sme sa tešili na ďalšie narodky týpka, ktorý už skoro dvetisíc rokov nežije, ale preto, že toto je to obdobie, kedy je výskyt hejtovaniahodných tragédov ešte o kus vyšší, ako pred voľbami do VÚC. Pred Vianocami totiž prepína takmer každému.
Mnohí psychicky menej stabilní jedinci jednoducho neunesú tlak vianočných kampaní mobilných operátorov a bánk, v dôsledku čoho už od začiatku októbra žijú v hlbokej predvianočnej depresii. Netušia, aké darčeky kúpia, komu ich kúpia a hlavne mnohí netušia, za čo ich kúpia. Preto zháňajú aspoň ihličnaté stromy, kvasenú kapustu, fejkové dubáky a slovenské šampanské, teda bublinkami nasýtený roztok cukru, vody a mizerného vína.
Tým najväčším zúfalcom opadne všetko ihličie z ich wanabe kaukazskej jedle ešte pred Mikulášom a bezradní si na poslednú chvíľu zadovážia plastový dizajnérsky stromček, ktorý svojím tvarom zo všetkého najviac pripomína análny kolík. Aby utrpenia nebolo málo, tak každý rok pred Vianocami sme znova a znova svedkami bezprecedentnej genocídy kaprov, desiatky tisíc nešťastných obéznych rýb zomierajú pod sekáčikmi priamo na uliciach slovenských miest.
No tá skutočná apokalypsa sa odohráva v obchodných domoch. Teda presnejšie v nákupných parkoch a galériách, lebo šak kto by už dnes rozbíjal požičané peniaze v niečom, čo sa volá obchodný dom. Sedlák nejaký jedine. No takže v týchto galériách sa pred Vianocami zúrivo miešajú dve skupiny ľudí – odvážni a nevedomí. Tí prví majú jednoducho smolu, ich blízki sú sadisti a vyberú si darček, ktorý sa nedá zohnať nikde inde.
Odvážni však pojmú nákup v galérii ako strategickú hru, na mape si dôkladne preštudujú rozloženie obchodov aj okolie obchoďáku, zaparkujú dostatočne ďaleko, aby sa vyhli hodinovým zápcham a po troch kilometroch svižnej chôdze v decembrovej pľúšti celkom nenápadne, bočným vchodom preniknú do nákupnej galérie. Nájdu obchod, nájdu darček, zaplatia, zanadávajú si a odchádzajú tri kilometre späť k autu. Premočení, zmrznutí, zničení, no misia je splnená.
Tí druhí, teda nevedomí, predstavujú 95 %
návštevníkov shopping parkov. Sú to presne tie naivné typy, ktoré vám
hodinku pred vianočným večierkom povedia „Skočím ešte pozrieť nejaké darčeky do Avionu nákupného parku, hneď som späť“.
Vrátia sa o päť hodín, teda v čase, kedy vy už bez košele, zato s
kravatou vkusne uviazanou okolo hlavy brainstormingujete s ogrcanou
kopírkou.
Nevedomí vyzerajú, akoby práve absolvovali niekoľkohodinový casting do filmu s Jarom Slávikom. V očiach majú vydesený výraz človeka, ktorý prežil neľudské utrpenie, v polovici tela majú masívny tik a v nákupnej taške jedny fusakle. Win-win.
Kým pre nezmyselné utrpenie pri nákupoch darčekov mám aspoň štipku porozumenia, tak fenomén vianočných trhov je pre mňa ešte väčšou záhadou, ako maskáče na rybároch. Neviem, ako u vás, no u nás v Bubline to vyzerá už roky rovnako – na námestí stoporia strom taký škaredý, že ho už ani lykožrúti nechceli, výzdobu a svetlá naň nahádžu nevidiaci s bezrukým, alebo primátor osobne. Ťažko to rozoznať.
Akože veď aj ja som les, ale k hentomu, čo nám stojí na Hlavnom, sa nepriznávam. Pre ten nešťastný pahýľ by bolo omnoho dôstojnejšie, ak by ho namleli do IKEA stoličiek a nestrašili ním malých hipsterov. No a pod týmto úbohým stromom sa koná ešte bizarnejší masaker, ako v nákupných galériách – tisíce ľudí sa v mraze natlačia medzi stánky a nezmyselne rozhadzujú svoje peniaze za tradičné vianočné špecialityTM.
A tak im na zimné kabáty steká prepálený tmavý olej z akože cigánskej, mikrovlnným žiarením rozmrazené lokše sa po pár minútach na ľadovom vzduchu opäť menia na kamenné falusy a všetko sa to hojne zapíja vianočným punčom, v ktorom je asi toľko alkoholu, ako bravčoviny vo vegánskych párkoch. Tí jednoduchší toto gastropeklo ešte aj bez hanby zavesia na Insta akože #foodporn.
Ak to, ako dnes vyzerajú Vianoce, nie je dôkazom hromadného osprostenia našej civilizácie, tak potom neviem čo už. Veď sa to celé dá prežiť aj úplne inak, bez úverov na darčeky aj bez žlčníkových záchvatov.
Namiesto kabelky v hodnote dvojnásobku somálskeho HDP per capita vymyslite pre frajerku niečo skromnejšie a za ušetrené lova skúste napríklad kúpiť teplé jedlo človeku bez domova. Alebo tú najobyčajnejšiu hračku decku, ktoré by inak nenašlo pod stromčekom vôbec nič. Vaše Vianoce možno budú o kus krajšie.
Tak teda užívajte. Šťastné, štedré a hlavne pokojné.