Najlepší editoriál časopisu TECHBOX vznikol pred viac ako piatimi rokmi. Šéfredaktor Roman Calík ho napísal vtedy, keď sa stal otcom, bol to text plný šťastia, pýchy a nádeje. Vtedy som sľúbil, že ak sa takéto niečo prihodí mne, tak tiež o tom úžasnom zážitku napíšem. Aj ja som chcel napísať radostný text hodný hrdého otca, no po prvom mesiaci spolužitia s novorodeným humanoidom mi je jasné, že budúci tatkovia nič také nepotrebujú. To, čo potrebujú, je pravda. Objektívna a krutá, ničím neprikrášlená recenzia prvých niekoľkých týždňov života so svojím potomkom. Nech sa páči.
Pôrod
Zabudni na všetky nadľudské výkony, aké si doteraz zažil. Že si zabehol ultramaratón, dokázal si vypiť viac, ako sused zo Sniny a vypočul si si chronologicky celú diskografiu Michala Davida? Pôsobivé, no nič z toho sa nechytá na pôrod. Je to ten najväčší ľudský výkon, akého kedy budeš svedkom a ak nie si práve pôrodník, tak jediné, na čo sa na sále zmôžeš, budú rady ako “Potlač, miláčik”, čo je podobné, ako radiť topiacemu sa, aby pokojne dýchal. Ak máš v sebe aspoň štipku sebareflexie, tak pri pôrode pochopíš, že silnejšia časť ľudstva je tá, ktorá nemá medzi nohami penis. No aj napriek tvojej prítomnosti pri pôrode sa to dieťa skôr či neskôr pretlačí na svet, a to bude presne ten moment, kedy sa pre teba začne skutočné utrpenie.
Prvá noc
Prvá spoločná noc pripraví o ilúzie aj tých najväčších optimistov, ktorí sú pod vplyvom reklám na plienky a kočíky presvedčení, že novorodenec je anjelik, ktorý sa polovicu dňa blažene usmieva a tú druhú sladko spí. Príde to nečakane. Pravdepodobne budeš driemať, scrollovať Instagram, alebo hrať PlayStation. V prvej sekunde ti od strachu prudko šklbne celým telom, telefón letí na podlahu, pivo z plechovky dopadá na stenu. Zaleje ťa studený pot a svaly sú paralyzované. Ten najdesivejší rev, aký si kedy počul, ťa mláti do gebule, je to ešte o kus horšie, ako duet Jakubec-Sklovská. Hneď, ako ti to svaly dovolia, sa vrhneš k dieťaťu, lebo si si istý, že si práve muselo dolámať všetky hnáty. No vzápätí s rozporuplným pocitom absolútneho vydesenia a úľavy zistíš, že sa v skutočnosti nestalo nič zlé. Je to len hlad… Stačí mu dať do úst bradavku, najlepšie tú maminu, a je opäť kľud. Vydýchneš si a otváraš nové pivo. Ale netušíš, že toto bol len začiatok. O dve hodiny sa to celé zopakuje. A potom znova a znova a znova. Máš doma dieťa, ktoré je ako New York – nikdy nespí. Týždne a mesiace. Zabudni na spánok, zabudni na svoj doterajší život. Game over, kámo. A to budeš ďakovať Alahovi, že nie si matka, lebo to, čo vydržia s novorodencami ženy, by žiadny chlap nedal. Nikdy.
Všetky ďalšie noci
Ak si myslíš, že sa to po pár dňoch zlepší, že si zvykneš, alebo ten vreskot aspoň hackneš nejakým gadgetom, tak si naivnejší než tí, čo veria v placatú Zem. Pravda je taká, že sa to bude ešte zhoršovať. Ten krpatý človek nebude revať, len keď bude hladný, ale aj keď naloží do plienky, keď bude unavený, keď bude mať veľa podnetov, keď bude mať málo podnetov, keď ho bude bolieť brucho, no hlavne bude plakať celkom bez dôvodu. Kúpiš si tie najlepšie štuple do uší, aké zoženieš, no zistíš, že ľudstvo zatiaľ nevynašlo materiál, ktorý by dokázal filtrovať detský plač. Zostáva ti jediná možnosť – naučiť sa dieťa utíšiť.
Začneš uspávankami, neskôr môžeš skúsiť sofistikovanejšie diela. Nespievaš, púšťaš z YouTube. Keď už aj ten najdlhší playlist počuješ 25-ty krát, tak zistíš, ktorý song aspoň trochu zaberá. Naučíš sa slová, skúsiš napodobniť melódiu a trápiš dieťa vlastným spevom. Oko za oko, rozumieš. Priprav sa na to, že tú pesničku budeš omielať dookola desiatky či stovky krát, preto si priprav rôzne verzie. Ja dávam Červený kacheľ v hip-hopovej úprave, operným štýlom, aj ako beatbox. Nemenej dôležité, ako pesničky, sú pri uspávaní pohyby. Budeš ochotný vyskúšať všetko, ver mi. Nám poradili drepy a ono to na uspávanie funguje perfektne. Ak by mi niekto pred rokom povedal, že raz budem o tretej ráno robiť v obývačke drepy a rapovať pri tom Červený kacheľ, tak mu jednu plesnem.
Budúcnosť
Prvé týždne synchronizácie s humanoidom budú peklo. Budeš zničený, frustrovaný, nasratý. Potom sa to vraj zlepší a po istej dobe mozog dokonca úplne vytesní bolestivé spomienky na prebdené noci. Ak sa budete naozaj snažiť, neurobíte pri tom veľa chýb a budete mať aj trochu šťastia, tak je tu istá nádej, že sa vám po rokoch podarí z tej uvrieskanej kôpky mäsa a kostí vychovať rozumného a slušného človeka, ktorý bude v mnohom šikovnejší, ako vy. Dokonca sa môže stať, že budete naňho hrdí. A v tom momente všetko to trápenie prvých mesiacov života bude zrazu dávať zmysel.
Ak chceš vedieť, čo ťa čaká s dieťaťom v prvých troch mesiacoch, vygoogli si “crying curves”, alebo pozri web PurpleCrying.info.
Tento text bol napísaný pre časopis TECHBOX. Jednou rukou o štvrtej ráno počas dvojhodinovej snahy uspať plačúceho humanoida…
Pridaj komentár